Otvorená aj skrytá diskriminácia seniorov na pracovnom trhu

Autor: Pavel Weiss | 17.2.2020 o 13:51 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  20151x

Zamestnávatelia hľadajú mladých a flexibilných. Firmy sa obávajú, že starší ľudia budú menej odolní voči stresu, ťažšie sa prispôsobia a podajú nižší výkon, resp. že nezvládnu nové trendy.

Hoci slovenská legislatíva zakazuje firmám v pracovných ponukách uvádzať vek, nie je tajomstvom, že zamestnávatelia v drvivej väčšine hľadajú mladých a flexibilných. Vtip o 25 ročnom ideálnom zamestnancovi s 30 ročnou praxou už takmer zľudovel.

Štatistiky uvádzajú, že pätina Slovákov vo veku 45 až 65 rokov sa stretla s nejakou formou diskriminácie v zamestnaní. Slovenské centrum pre ľudské práva dostáva najviac podnetov od občanov práve v súvislosti s diskrimináciou pre vek. Na druhej strane v niektorých európskych štátoch sa zamestnávanie starších ľudí rieši dokonca legislatívnymi úpravami (napr. v Nemecku, Švédsku, Poľsku, Rusku).

Vzhľadom na neustále starnutie populácie v Európe sa doterajšie politické opatrenia javia málo efektívne a ich zmena je nevyhnutná. Mení sa povaha životných úloh ľudí, sociálneho postavenia i zodpovednosti jednotlivých osôb za svoje žitie a celých sociálnych skupín. Konkrétne na Slovensku pociťujeme dlhodobý pokles počtu uzavretých manželstiev a s tým čiastočne súvisiaci pokles pôrodnosti. V demografických procesoch došlo k dávno predpovedanému vývoju - z hľadiska vekovej štruktúry pokračuje proces starnutia obyvateľov. V populácii sa naďalej znižuje podiel detí (0-14 ročných) a zvyšuje podiel obyvateľov v postproduktívnom veku, resp. vo veku 65 ročných a starších. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia.

Podľa prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že SR by mala mať do roku 2025 zhruba 5,2 milióna obyvateľov. Počet dôchodcov bude pribúdať a naopak počet obyvateľov v produktívnom veku bude ubúdať. Podiel detí vo veku 0-14 rokov sa podľa prognózy v roku 2025 zníži zo súčasných 17,1% na 13% a počet ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši zo súčasných 11,6% na 20%. Stredná dĺžka života pri narodení u mužov z obdobia 1996-2000 na obdobie 2001-2005 narástla z hodnoty 68,91 na hodnotu 69,96 roka. U žien bol tento nárast miernejší, a to z hodnoty 77,53 na hodnotu 77,91.

Naznačené prognózy vedú k záveru, že profesijné uplatnenie seniorov aj v postproduktívnom veku sa stáva vážnym spoločenským problémom. V rámci naznačených trendov krivky demografického vývoja, ktorý determinuje sociálny rozvoj v SR, možno považovať za nezmyselné a pre spoločnosť neprospešné také praktiky, ktoré odsúvajú populáciu seniorov na vedľajšiu spoločenskú koľaj, ktorá sa dá nazvať pasívnym dožitím. Ide o hazard s významným individuálnym pracovným potenciálom ľudí, ktorí sa chcú a môžu profesijne realizovať aj v dôchodkovom veku (na Slovensku sa to týka populácie 62+). Je potrebné zdôrazniť fakt, že počet starších ľudí vo svete i na Slovensku sa v priebehu prvej polovice 21.storočia zdvojnásobí.

Je viac ako zrejmé, že seniori, za predpokladu zdravia a adekvátnych pracovných možností, budú mať aj v seniorskom veku silnú motiváciu k tvorivému realizovaniu svojho individuálneho potenciálu, svojho nadania a talentu, ktorý sa im žiada odovzdať ako štafetu mladším kolegom. Prečo sa tento potenciál u nás využíva tak zriedka? A v štátnej správe skoro vôbec?

 

Lenže politické rozhodnutia o predlžovaní odchodu do dôchodku zamestnaných osôb v seniorskom veku sú jedna vec a životná pracovná realita pracujúcich seniorov, ktorí zotrvajú v zamestnaní, je vec iná. Bohužiaľ v mnohých prípadoch sociálne i psychologicky nelichotivá. Z pozorovania života zamestnaných seniorov, sú nám známe prípady skrytej aj otvorenej diskriminácie a potláčanie práva na rovnaké pracovné podmienky, na dôstojnosť a rešpekt voči vlastnej osobe na pracoviskách, kde pracujú.

Chceme upozorniť na nevyužitie veľkého ľudského potenciálu tejto skupiny seniorov. V spoločnosti, ako je dobre známe, sa na jednej strane hľadajú spôsoby, ako pôsobiť na talentovaných mladých ľudí, aby po ukončení vysokoškolského vzdelávania neunikali do zahraničia a nevyvážala sa tak vzdelanosť krajiny. A na druhej strane sa vzdelanosťou krajiny a nakumulovaným intelektuálnym kapitálom pracujúcich seniorov mrhá. Tejto skupine pracujúcich seniorov sa neraz nielenže nedostáva náležitého spoločenského ocenenia, úcty a rešpektu, ale ani toľko prostriedkov na ďalšie zveľaďovanie ich ľudského aj intelektuálneho potenciálu.

 

O aké prípady diskriminovania duševne pracujúcich seniorov z dôvodu ich kalendárneho veku ide? Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc. uvádza niektoré všeobecné indikátory diskriminácie duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách:

• Prepustenie zo zamestnania, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Zbavenie funkčného vedúceho pracovného miesta, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Prekážky v ďalšom profesijnom kvalifikačnom postupe, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Preradenie do nižšej pracovnej pozície a kategórie, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Zníženie platu pri pracovnom preradení, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Sociálna marginalizácia v pracovnom kolektíve, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

• Pripomínanie profesijných obmedzení a limitu ďalšieho rozvoja pracovníka seniora, z dôvodu kalendárneho veku.

• Pripomínanie bezperspektívnosti pracovníka pre organizáciu, z dôvodu kalendárneho veku seniora.

 

Nie je už konečne čas zamyslieť sa, aby sme s vaničkou nevylievali aj samotné dieťa?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako sa koronavírus šíri na Slovensku (mapa)

Údaje pochádzajú z Národného centra zdravotníckych informácií.

Píše Dominik Kopcsay

Naozaj už nič nebude, ako bývalo?

Ako neprepadnúť uctievaniu nového sveta po korone.


Už ste čítali?