Čo vlastne sleduje prezident Emmanuel Macron svojim návrhom na stretnutie najvyšších predstaviteľov takzvaného „Weimarského trojuholníku“ ? Presnejšie, Francúzska, Nemecka a Poľska ? Poľska, ktoré odchodom Veľkej Británie poskočilo v rebríčku najľudnatejších štátov krajinou Európskej Únie. Predmetné stretnutie by sa malo uskutočniť v čo najkratšom čase, v najbližších mesiacoch.
Bude takéto zoskupenie využité na znefunkčnenie Vyšegrádskej štvorky, ktorá určitým spôsobom predstavovala „odbojnú skupinu“ v rámci EU ? Je vôbec prospešné pre samotnú funkčnosť EU, vytvárať takéto parciálne zoskupenia ? Ešte máme v živej pamäti ono delenie štátov EU na takzvané „jadro“ a zvyšok sveta (EU). Prípadne na tých starých, akoby „mazákov“ a tých nových „benjamínkov“. Celé toto dianie neprospieva k zlepšeniu pohľadu občanov členských štátov na EÚ, ako takú. Tá má aj tak dosť práce s vysvetľovaním, presviedčaním členských štátov aby sa pripojili k jednotným stanoviskám.
Naopak, ešte to bude evokovať urazenecký postoj nezainteresovaných v duchu, „ O NÁS BEZ NÁS“.
Vytváranie účelových skupiniek vo vnútri Európskej únie ukazuje, že žiadne spojenectvo, ani to, ktoré považujeme za samozrejmosť v podobe Vyšehradskej štvorky nie je dostatočne pevné. Kým my sa na Slovensku utešujeme, či skôr klameme tým, že naši susedia sú za každých okolností na našej strane, politici vo Varšave, Budapešti, či Prahe sledujú svoje záujmy a nás pokojne hodia cez palubu. Najmä v prípade Poľska je známe, že na čomkoľvek sa V4 dohodne, Poliaci to skôr, či neskôr vymenia za nejaké výhody. Čo z toho vyplýva? Slovensko musí v Európe robiť vlastnú politiku a nespoliehať sa na nikoho iného, záujmové koalície členských štátov sú čoraz krehkejšie, často len naoko a karty sa po odchode Británie rozdávajú nanovo.